Menu

Jednorožec a jeho symbolika

Jednorožec a jeho symbolika

 

Jednorožec je bájny tvor podobný koňovi, avšak na čele má jeden špirálovitý roh. Má vznešený vzhľad a je bielej farby. Tradične je chápaný ako symbol dobra, krásy, nevinnosti a čistoty, pričom tieto kvality sa nevzťahujú len na fyzickú úroveň.

Vo svojich dielach ho spomínajú už antickí autori. Grécky lekár Ktésias (5. st. p.n.l.) uvádza, že roh „monokerosa" má liečivé a magické účinky. Aj v krajinách Orientu sa stretneme so zmienkami o bájnom zvierati, len jeho podoba je trochu odlišná. Niekedy je podobný antilope, inokedy jeleňovi, ale vždy s typickým atribútom – jedným rohom. Nachádzame ho aj v príbehu čínskeho mudrca Konfucia, zástancu spravodlivosti a morálky. Zjavenie jednorožca bolo predpoveďou Konfuciovho odchodu zo sveta, v ktorom upadli tradičné hodnoty.

V tradíciách východných Slovanov sa volá „Indrik", je cárom všetkých štvornohých zvierat žijúcich vo vysokých horách na konci sveta. Živí sa len vodou a neubližuje iným živým tvorom.

Najviac zmienok pochádza z európskeho stredoveku, patril medzi najtypickejšie mýtické bytosti. Jednorožec – „unicornus" bol pokladaný za mimoriadne vzácne zviera. Jeho roh bol symbolom nepremožiteľnej sily. Ak sa z neho niekto napil, ochránilo ho to pred jedom a epilepsiou. Všeobecne bol považovaný za účinnú ochranu pred jedmi, preto sa veľmi dlho symbol jednorožca nachádzal v mnohých lekárňach.

V poézii trubadúrov bol symbolom rytierskej lásky. Stredoveké príbehy opisujú jednorožca ako bojovníka vzbudzujúceho hrôzu. Jediný, kto ho dokáže chytiť, je čistá deva, ku ktorej sám pribehne, položí si hlavu do jej lona a zaspí.

Jednorožec bol vďaka svojmu symbolizmu častým motívom používaným aj v heraldike. Stal sa tiež symbolom kráľovskej súdnej právomoci, pretože „svojim rohom zahubí vinníkov", práve preto sa stal erbovým zvieraťom predovšetkým v Anglicku.

Svoje miesto má aj v kresťanskej tradícii, kde je symbolom samotného Ježiša Krista ako „najčistejšieho z najčistejších".

Dodnes je obľúbeným hrdinom v mnohých príbehoch a rozprávkach, pretože symbolizuje to, po čom všetci stále túžia a čoho stále nie je dostatok – dobro, krásu a čistotu ľudských bytostí, ich skutkov a vzťahov. Tradície hovoria, že toto vzácne zviera sa vo svete objaví až vtedy, keď v ňom budú spomenuté hodnoty trvalo prítomné. A to nezávisí od nikoho iného než od nás, od každého z nás.

 

Viktória Búdová

Hore