Prednáška „Kúzelný svet severských ság“ prezentovala mýtický a náboženský svetonázor pradávnych obyvateľov severnej Európy, ktorý sa zachoval v mnohých príbehoch a ságach.

Ich mýtický pohľad na svet, ktorý je charakteristický neustálym bojom dobra a zla, medzi silami poriadku a chaosu, vysiela v tomto okamihu dôležité posolstvo: Naplnenie zmyslu nášho života a našej existencie je akt hrdinstva.

Cieľom výletu bolo spoznať ďalší malý kúsok Cyperskej prírody podľa hesla: „Pokiaľ to nepoznáš, nemôžeš to milovať.“

Výška rokliny sa pohybuje od 45 metrov na jej vstupe až po 150 metrov v stredných častiach. Roklinou po celý rok preteká rieka Avgas, ktorá je hlavným prispievateľom k tvorbe a zachovaniu jej sviežej vegetácie. Rozprávková scenéria rokliny je jednoducho dych berúca.

Dobrovoľníci Novej Akropolis spoločne s ďalšími inštitúciami vytvorili dobrý tím a v tento veľmi produktívny deň vyčistili pláž v okolí Pocitos.

Neexistuje človek, ktorý by počas života nezískal nejaké návyky: niektoré užitočné, niektoré neužitočné, niektorých sme si vedomí a niektorých nie. Návyky sú takou samozrejmosťou, že ich prijímame ako nevyhnutné a ak nám neskrížia cestu, tak si ich nevšímame.

Prednáška zdôraznila, že je dôležité venovať im pozornosť, pretože zmenou určitých návykov môžeme výrazne zlepšiť kvalitu nášho života.

Nie ako o politikovi, ale ako o filozofovi. Prednáška naplnila ľuďmi celú sálu, ani jedno miesto v hľadisku nezostalo voľné.

Toto však zďaleka nebola posledná prednáška, ďaľšia pripravovaná osobnosť je Marcus Aurelius.

Predstavenie bolo vytvorené ženskou hereckou skupinou menom The Temple, ktorej cieľom je vrátiť pôvodné vnímanie divadla, aby divadlo prinášalo duchovné zážitky.

Po predstavení nasledovala diskusia s otázkami z hladiska a večer sa skončil spoločenskou večerou s možnosťou spoznať ozajstné tváre hercov.

Predstavenie „Žena v trysku století” sa inšpirovala komédiou od českého filmového režiséra a scenáristu Zdeňka Podskalského. V tejto hre, ktorá bola vypredaná do poslednej stoličky, herci predstavili rôzne zápasy medzi ženou a mužom v rozličných historichých obdobiach.

Don Quixote je príkladom človeka, ktorý si vytvára svoju vlastnú realitu, je hercom svojho života a nereaguje len na podnety, ktoré prichádzajú. To, v čo verí, premení na skutočnosť a vždy je motivovaný niečím vyšším – ideou, vierou, či potrebou meniť svet k lepšiemu a pomôcť ľudstvu.

Profesorke Marte Silvii Dios Sanz patrí veľké poďakovanie za psychologický a idealistický výklad. Jednoduchosť a zároveň hĺbka, s ktorou spracovala túto tému, ponúkla „potravu pre myslenie”.
Bola to vynikajúca prednáška od vynikajúcej osoby a odborníčky.

Video v pôvodnom jazyku si môžete pozrieť na nasledovnom odkaze:
https://youtu.be/G0UKlsdSC8Y

Je tu však časť sveta, ktorú je pre nich ťažké objavovať – sú to veľké umelecké diela vytvorené ľudskými rukami. Môžeme sa očami pozerať na sochy Michelangela, či Rodin-a v múzeách, kde je v takmer každej sále nápis: „Prosím, nedotýkajte sa!“,

Na našej výstave nie sú žiadne takéto upozornenia. Naopak, sú tu pozvania: „Vítame každý dotyk“.

Projekt „Dotyk krásy “ sa zrodil v roku 2016 v Novej Akropolis v Moskve. Jej členovia v spolupráci s učiteľom internátnej školy pre výchovu a rehabilitáciu nevidiacich a slabozrakých detí postupne vytvorili múzejnú expozíciu antických kultúr, ktorá bola nakoniec venovaná internátnej škole.

V súčasnosti boli ukončené 2 etapy projektu:

• výstava „Umenie starovekého Grécka“, ktorá sa skladá z 52 sadrových reprodukcií, na výrobe ktorých sa zúčastnilo 70 dobrovoľníkov
• výstava „Umenie antického Egypta“ zložená z 56 reprodukcií reliéfov, basreliéfov a sôch od viac ako 100 dobrovoľníkov

Veľmi dôležitým prvkom je, že učitelia Novej Akropolis spolu s dobrovoľníkmi odprednášali pre žiakov školy sériu kurzov o symbolike antických kultúr.

Tento rok pokračuje projekt výstavou „Večná múdrosť starovekého Egypta“ pre Ruskú štátnu knižnicu nevidiacich v Moskve.